9. 4. 2012

Slnečnice


Túto poviedku som písal niekedy koncom roka 2010. Je to jedna z poviedok na čas, ktoré občas píšem so skupinou podobne príšerných autorov, ako som ja. Našiel som ju len náhodou a povedal som si, že horšia ako zvyšok obsahu na tomto blogu byť nemôže a tak ju dávam aj sem. Trocha som ju upravil a zmenil som jednu postavu z mužskej na ženskú.


Do riti, do riti, do riti!!! Nie nie, poďme, poďme … no tak … krucinál! A je to v ťahu. Definitívne. Skončil som tu. Zajtra si to pozrie a zahluší ma. Rozrthá ma na kusy. To si to môžem skočiť. Rovno teraz. Na čo som len myslel? 
Prečo som len neurobil backup? Sto krát som si hovoril: Vždy urob zálohu, vždy urob zálohu. Ale nie, veď len spustím skript a nechám ho premazať tie dáta. Na to netreba zálohu. 10 klikov a do rána je to hotové. Áno, to by som to ale nemohol byť ja. Ale kto to mal čakať, do frasa! 
Mysli, sústreď sa. Musíš niečo vymyslieť, inak je po tebe. File Salvage! To je ono! Prebehnem ním disk a možno ich ešte obnovím. Prosím, len nech sa ešte niečím neprepísali, lebo ich už možno nedám dokopy. 
Kde je ten crack? Do riti, kde mám zohnať 500 babiek na taký soft? Veď to je viac som mal za to dostať. Ah, tu je. Poďme, poďme. Čože? Do konca scanu ostávajú 4 hodiny? Čo mám dovtedy robiť? Je už skoro polnoc a Sofia to tam má vrátiť zajtra na obed. Túto noc asi spať nebudem. Zasa. 
Takže 4 hodiny a dozviem sa, či je po mne alebo nie. Už vidím Sofiu, čo urobí, keď sa to zajtra dozvie. Mal som jej nahrať ten záznam cez tunel na jej šifrovaný server v Pchjongjangu, aby si to stihla ráno prejsť a skopírovať to tomu človeku skôr, ako ho odpoja. Majú ho resuscitovať na obed, takže má dve hodiny. Nie, že by ich Sofia potrebovala. Je profík. Nie ako ja, do riti. 
Je to pritom úplná rutina. Sofia si vytipuje človeka, ktorý čaká na plný upgrade. Vezmú ho do nemocnice, kde mu spravia kompletný mozgový scan, nahrajú ho na svoje servery a začnú asi 24 hodinovú procedúru, kde mu odoberú všetky výkonové implantáty a namiesto biologickej hmoty nainštalujú pamäťové a výpočtové obvody s rádovo väčšou kapacitou. 
Za pár rokov to budú mať všetci, preto chcela Sofia využiť príležitosť, kým je ešte čas. Jej práca spočíva v prechádzaní nemocničných registrov. Keď narazí na registráciu vhodného adepta, pošle za ním Evu, ktorá ho v nemocnici navštívi a skopíruje jeho kompletný biologický profil. Ten potom predáme na čiernom trhu.
Sofia jej pripraví všetko potrebné. Systém v nemocnici jej priepustku schváli a fyzické papiere vyzerajú dôveryhodne. Títo klienti sú solventní, preto počas prípravnej fázy bývajú zvyčajne oddelení od zvyšku pacientov. Eva má tak dostatok súkromia.
Získať kópiu biologického profilu však nie je nič príjemné a napriek prípravnej fáze sa to do spomienok zapíše. Tá trvá asi 6 hodín, čo je v podstate čas medzi tým, čo ho nadopujú a vypnú implantáty a tým, ako začnú so scanom. Nehrozí, že by niečo povedal doktorom, na to je už príliš sfetovaný, takže jediný problém je, že sa tá spomienka zapíše do mozgového scanu a digitalizácia ju spraví ľahko čitateľnou. Ak by potom šiel na políciu, biologický profil deaktivujú a môžeme ho zahodiť.
A tu nastupuje Sofia. Nabúra sa do siete nemocnice a exportuje z už zdigitalizovanej pamäťovej časti scanu záznam z posledného dňa. Ten následne pošle tretej osobe na vyčistenie. Mne. Presviedčal som ju, že to nie je problém. Že som také veci už robil a môže sa na mňa spoľahnúť. Iba označím inkriminované časti spomienok a spustím bota. 
Musím prejsť cez posledných pár hodín a vymazať len tie časti, kde je Eva, aby to nebolo podozrivé. Ak by mu chýbali spomienky za posledného pol dňa, v lepšom prípade by to hneď na klinike reklamoval a tá by rýchlo zistila, že sa im tam niekto nabúral. Keď tie časti označím, spustím skript, ktorý ich premaže. Hotovo. Lenže ja som sa s tým skriptom včera hral a pokašľal som ho. On teraz všetko vymazal a ja nemám zálohu. 
Koniec scanu. Do riti! Súbory boli prepísané a nedajú sa obnoviť. Je po mne. 
Nová správa:
Od: Sofia
Dík za záznam. Prejdem ho a idem ho nahrať späť. 
Nová správa:
Od: Sofia
Robíš si zo mňa prču?!? Veď je tam len veľké slnečnicové pole! 

Ocitli ste sa na blogu venovanému mojej literárnej tvorbe



Na tomto blogu veľmi zriedka uverejňujem svoje podpriemerné literárne výtvory.

Ak aj vy píšete a myslíte si, že by sa to sem mohlo hodiť, neváhajte a pošlite mi to na adresu tilk@kyberpunk.org. O tom, čo bude zverejnené a čo nie, rozhoduje redakcia blogu, čiže ja.