Nebola osobou, bola telefónnym číslom, emailom. Tento príbeh už nebol o nej. Bol o ňom. Bol jeho. Už to viac nebol film o veľkej láske. Bol to film o chlapcovi so zlomeným srdcom. O jeho svete. O vstupoch a výstupoch. Ona bola jedným z tých vstupov, na ktorý si tak zvykol, a ten vstup sa pred pár mesiacmi zastavil. Jeden z mnohých vstupov, ale pomerne dôležitý. Jeho zastavenie malo veľký vplyv na chod jeho každodenného života. Paradoxne oveľa väčší, ako bol jeho vplyv, pokým ešte fungoval.
Na posledné stretnutie spomínal niekoľko krát za deň. Pripravoval sa naň. Zmenil mnoho vecí. Chcel si dať nové šaty, ktoré ešte nepoznala, no niektoré nenašiel a musel si dať tie jej. Gombík na saku sa mu odtrhol. S pravidla si veci nezašíval, nevedel to. No ísť domov už nemohol a nechcel pred ňou vyzerať, ako vandrák. Nechcel vyzerať tak, aby budil dojem, že ju potrebuje. Zaujímavé, že na tie najdôležitejšie veci myslel najmenej. Zvažoval, ako sa má oholiť, čo si má vziať, do akej to má dať tašky. A pritom ho ani nenapadlo, kde bude spať, čo bude jesť, čo s ním bude.
Na stretnutie prišiel unavený. Mnoho posledných nocí dobre nespal. Keď ju uvidel, rýchlo pochopil, že ju podľa všetkého vidí naposledy. Niečo hovorila, no tak veľmi to nevnímal. Podľa jej slov ju nepoznával. No jej tvár bola rovnaká. Známa. Tak tie slová radšej nepočúval a snažil sa zapamätať jej tvár. Nemohol sa pozerať veľa, aby to nebolo nápadné. Len niekoľko rýchlych pohľadov a opäť hľadieť do stola. Vnímal všetky črty jej tváre, ktoré tak poznal. Nové okuliare. Nové šaty. Vždy mala všetko nové, keď prišiel. Rukavice, prečo? Zo všetkých stretnutí, zo všetkých prvých poľadov, práve teraz sa mu zdala najkrajšia. Spomínal si, ako dlho si musel zvykať, keď ju uvidel prvý krát. A druhý krát. Teraz vôbec nie. Bola krásna, ako keby od ich posledného stretnutia neuplynuli 2 roky, ale nie viac ako pár dní.
Jeho svet sa od vtedy zúžil. Bez tohto vstupu sa dalo žiť. Nebol dôležitý zo žiadneho hľadiska, ktoré by sa dalo nazvať významným. No i tak mu to prekážalo. Hneval sa na seba kvôli tomu. No nič neľutoval. Svoj cieľ si splnil. Znova ju videl, hoci naposledy. Svoj cieľ si splnil a teraz mohol začať znovu. Zmätený, no plný očakávaní, čo pre neho osud pripravil. A on je teraz plný energie vykročiť do nového sveta. Do sveta bez nej.