V osamelých večeroch,
takých ako je tento,
pýtam sa, ani neviem koho,
pýtam sa sám seba,
vlastne, pýtam sa Teba,
čo také som urobil?
čím som si zaslúžil?
že si ma stvoril.
V osamelých večeroch,
takých ako je tento,
premýšľam nad snami druhých ľudí,
sú ich sny plytké a prosté?
Sú hlboké a krásne?
Sú také, ako moje?
do ich snov však nikdy nebudem mocť nahliadnuť,
to dokážeš iba Ty,
no to mi zvedavosť neuberá.
V osamelých večeroch,
takých, ako je tento,
cítim, že nechcem byť sám,
snívam o šťastí,
o tom, ktorého si mi toľko dal,
o tom, ktoré som si ničím nezaslúžil,
snívam o tom, ako ho mať viac.
Taký zlý človek som,
v osamelých večeroch,
ako je tento.